Novinky

Dnes som našla na lesnej ceste 2 mŕtve salamandry, ktoré čerstvo prešlo auto tam, kde

nemalo čo hľadať, videla zasypanú mokraď, drevo zložené na penovcovom pramenisku,

poškodený brehový porast od ťažby dreva. Smutné je, že takýto obraz našich chránených

území vidím takmer pri každej prechádzke prírodou a je jedno, v ktorom území sa pohybujem.

V lesoch počuť motorové píly, traktory, Natura nenatura. Len spevavcov je akosi výrazne

pomenej počuť. Je ešte niekde miesto, kde zažijeme iba ticho prírody, bez dennodenného

vyrušovania? Lesohospodárska činnosť v Natura 2000 územiach výrazne určuje pravidlá

ochrane prírody.

Milí priatelia, myslím si, že dozrel čas na zamyslenie, ako (ne) funguje ochrana prírody

na našom krásnom Slovensku. Platia tu akési podivné pravidlá, kde pohyb slušných

milovníkov prírody je pomaly tou najhoršou činnosťou. Máme tu Natura 2000 územia často v

zlom stave, celú garnitúru pracovísk zameraných na ochranu prírody a pozeráme sa na holé

kopce, zvážnice, zasypané mokrade, skalničkárov, dennodennú premávku štvorkoliek,

motoriek, motorových vozidiel v najcennejších územiach, nelegálne skládky. Streľba a

používanie zábavnej pyrotechniky sú celkom bežné, v skratke veľmi veľa činností, ktoré ničia

našu prírodu. Máme prísnu legislatívu, ale žiaľ nevieme pomocou nej riešiť niektoré závažné

problémy. Sama sa stretávam s tým, že aby nebol porušený zákon, radšej sa obetujú biotopy

chránených druhov. Je predsa veľa výnimiek, ktoré treba posudzovať citlivo a brať ohľad na

záchranu druhov. A naopak, treba brať ohľad aj na obyčajného človeka, ktorý si len tak leží

pohodený v tráve, ten totiž nie je hrozbou pre prírodu.

Chybou je, že záchrana kriticky ohrozených druhov i veľmi vzácnych druhov pre

Slovensko prestala byť pre nás dôležitá, lebo nie sú európsky významnými druhmi a tak pri

hodnotení vplyvov na Natura 2000 územia sa nezameriavame na druhy národného významu.

Áno, naozaj v rámci Európy sú krajiny, kde tieto druhy sú bežnejšie, to všetko závisí od klímy

a biotopov. Lenže my žijeme na Slovensku a šliapeme po odkaze našich predkov ochranárov,

ktorí v minulosti nadstavovali pravidlá tak, aby to malo hlavu aj pätu. Ochrana prírody na

Slovensku sa dlhodobo odkláňa od prvotného účelu. Mysli globálne, konaj lokálne. Je

potrebné ju smerovať na záchranu vzácnych druhov našej flóry a fauny bez ohľadu na to, či

niekde v Európe ich nerastie a nežije viac. My žijeme tu a teraz a po nás nemôže ostať potopa.

Dôležité je chrániť malé populácie chránených druhov, tieto často unikajú pozornosti pri

mapovaní biotopov, pritom mimoriadne cenné druhy sa vždy vyskytujú na maličkých

plôškach. Posilniť financie na prieskumy v území špecialistami. Nepoukazujme len na to, čo

sa deje niekde v tropických lesoch, nepodporujme prázdne reči o globálnych problémoch

životného prostredia, tie nám nepomôžu, ak nevieme uchrániť naše lesy, mokrade, toky, lúky

a pasienky. Mení sa klíma, je narušený kolobeh vody, máme tu horúce témy, ktoré treba začať

riešiť radikálne, bez zbytočného papierovania.

Milí priatelia, ochrana prírody na Slovensku je dlhodobo na tom zle, chýba v nej, ako

aj v iných oblastiach zdravý sedliacky rozum. Je načase s tým niečo urobiť. Nechať pracovať

odborníkov, vychovávať mladých ľudí k úcte k prírode. Uvidia naše deti a vnúčatá starý

strom, bude tu ešte nejaká divá zver? Nehovoriac o nenávratnej strate biotopov vzácnych

druhov rastlín a živočíchov. Uvidia niekedy žabu mimo obrázka?

Ochranár prírody nie je len ten, čo je zamestnancom štátnej správy v tejto oblasti, ale

aj ten, kto vynakladá svoje úsilie na jej zachovanie a má srdce pre prírodu. Môže to byť každý

z nás, naša existencia je totiž na prírode priamo závislá. Človek je súčasťou prírody a aby ju

naozaj chránil, musí mať k nej vybudovaný vzťah, iba zákazy a pokuty nie sú dlhodobým

riešením. Nečakajme, že celú situáciu niekto za nás vyrieši, všetci sme spoluzodpovední.

Kam smeruje ochrana prírody na Slovensku? Verím, že čoraz viac ľudí sa prebúdza

a uvedomuje si, že môže svojim konaním prispieť k lepšej budúcnosti pre ďalšie generácie

a tak zvrátiť dlhodobý negatívny trend. V spojení s dobre nadstavenou legislatívou

a organizáciami zameranými na ochranu prírody máme šancu, že aj naše deti budú môcť žiť

plnohodnotný život.

Mgr. Zuzana Pčolová, biológ-ekológ