Novinky

Milí priatelia, nedá mi nereagovať na súčasné dianie. Vojna, uhlíková stopa,

klimatické zmeny, covid, ekonomická kríza na jednej strane, riešenie nepodstatných hlúpostí,

ako napríklad botoxy a exkluzívne dovolenky tzv. celebrít a podobne na strane druhej. Toto

všetko sa prepiera v médiách a doslova sa nám to zo všetkých strán tlačí do hlavy. Medzitým

dávame naďalej našej Zemi poriadne zabrať. A svoje činy si ospravedlňujeme účasťou na

všelijakých konferenciách o klimatických zmenách a ďalej odlesňujeme, odvodňujeme

mokrade, regulujeme toky. Chýba nejaká rovnováha.

Naozaj sa chce príroda stať naším nepriateľom? Alebo sú to len dôsledky našich

činov? Suchá, povodne… Začíname mať strach zo zvierat, ktorý vyúsťuje až do honu na veľké

šelmy. Nebudem tu teraz rozoberať, kto je vinný a kto nie, pokúsim sa iba ukázať iný uhol

pohľadu.

Vždy ma fascinovalo učenie starých prírodných národov, ktorí vyžili z mála a nežili na

úkor iných živých tvorov. Rešpektovali prírodné cykly, živly, divokú prírodu. Bez nej by

vôbec neprežili. Istým spôsobom žili v harmónii s okolitým prostredím, nepodpiľovali si

konár pod sebou, ale pozorovaním prírody sa učili. Bola to poctivá škola života. Rastliny

i zvieratá brali ako svoju veľkú rodinu, vedeli využívať ich vlastnosti vo svoj prospech, či už

liečivosť bylín, alebo kožušinu a mäso zvierat, boli nútení žiť tak, aby si nevyčerpali svoje

zdroje. Lov bol nevyhnutnosťou prežitia a vždy mu predchádzali obrady spojené doslova

s prosbou a poďakovaním sa duchu zvierat, že položili život za ich prežitie. Dnešný lov je

oproti tomu skôr bláznivá vášeň mať trofej. S používaním návnad rovno pod posedmi, alebo

svietením reflektormi sa koná poľovačka priamo z auta, kde zvieratá idú na istú smrť.

Selektívnym lovom sa docielila absolútna nerovnováha, ktorá samovoľne nemôže nikdy do

takejto miery v prírode vzniknúť.

Počuli ste niekedy o „totemových zvieratách“? Sledovaním správania zvierat si

prírodné národy k nim získavali úctu a vzťah.

Hon na vlka a medveďa, ktorý teraz prebieha a spôsobuje doslova mediálne šialenstvo

šírenia strachu z prírody ma veľmi vnútorne zabolel. Na vine je predsa vždy človek, on

rozhoduje, kde zvieratá môžu, alebo nemôžu žiť, dokonca ako sa majú správať, poľovníci

versus ochranári, bez nejakého hlbšieho porozumenia zákonitostiam prírody.

Pre lepšie pochopenie vyberám z významu totemových zvierat, tak napríklad medveď

je symbolom sily a odvahy, vlk slobody, sokol sily videnia a koncentrácie, had liečenia,

pavúk tvorivosti, žaba očisty, motýľ metamorfózy, labuť krásy, lásky, jeleň symbol milosti

a odhodlania, sova intuície, mravec je symbolom usilovnosti a spoločenstva. A takto by sme

mohli pokračovať ďalej. Ak začneme u zvierat hľadať pod povrchom ich dobré vlastnosti,

nemôžeme k nim cítiť nenávisť. Ako ľudia posudzujeme iba zo zúženého uhla pohľadu a

delíme zvieratá na dobré alebo zlé, podľa toho či v nás vyvolávajú určité pozitívne emócie

alebo naopak emócie strachu, či dokonca odporu. To je ale náš pohľad, každý živý tvor má

svoje miesto v zložitej spleti života, jeden druh nemôže rozhodovať o živote a smrti iných bez

kontextu a poznania. Nie sme v úlohe Stvoriteľa, aby sme o tomto rozhodovali.

Plytkosť nášho uvažovania je spojená s odtrhnutím od prírody a spolu s masívnou

mediálnou kampaňou nás tlačí do nenávisti voči veľkým šelmám, ktoré majú v ekosystéme

významnú funkciu. Šírenie strachu z prírody nás ešte viac vzďaľuje od našej podstaty. Nie je

načase zmeniť uhol pohľadu? A v prípade, že nám zvieratá spôsobujú určité problémy,

zamyslime sa a priznajme si do akej miery za to môžeme my ako Homo sapiens. Nenávisť

a strach nás vzďaľujú od nádherného prežívania radosti v prírode.

Do nášho myslenia musíme zapojiť aj cítenie a nebáť sa prekonávať svoje strachy.

Medveď a vlk nás určite nikde nečakajú za stromom, aby si na nás pochutnali. Naopak

z vlastných skúseností môžem potvrdiť, že sú to inteligentné, krásne zvieratá, ktoré si

vyžadujú náš obdiv. Každá kolízna situácia má svoj dôvod, prikrmovanie, vyrušovanie pri

kŕmení, párení, obrana mláďat. Medvedica je obdivuhodná a obetavá matka.

Musíme si uvedomiť, koľko životného priestoru a pokoja sme zvieratám ubrali. Ži

a nechaj žiť…

Mgr. Zuzana Pčolová, biológ-ekológ